PARTYINFO
POHODA FESTIVAL
| Datum konání: |
| 19.07.2003 - sobota |
| Místo konání: |
| -- tip na trip -- |
| DJs: |
| James Ruskin, Slam DJs, Takaaki Itoh, Dalo, Tibor, Toky... |
| Live: |
| The Cardigans, Kosheen, Hooverphonic, Dreadzone, Skatalites, Ecstasy of Saint Theresa, Tata Bojs, Moodphase 5ive, Polemic, Šum svistu, Sluneční orchestr... |
| Info: |
| http://www.pohodafestival.sk |
| Popis: |
| jeden z největších open-air festivalů ve střední Evropě Výstavisko TMM, Trenčín, Slovensko |
Profily headlinerov - Bažant Pohoda 2003
Cardigans
Príbeh skupiny Cardigans znie tak trochu ako rozprávka zo sveta šoubiznisu: v jednom maličkom švédskom mestečku založilo päť mladých ľudí kapelu- z toho jedna roztomilá blonďavá speváčka a talentovaný skladateľ. Vymysleli si srandovné meno a svojou druhou platňou s príznačným názvom Life si v roku 1995 prostredníctvom podarenej pesničky Carnival získali takmer celý svet...
Vráťme sa však na začiatok. V roku 1992 a gitarista Peter Svensson i basák Magnus Sveningsson, metaloví fanatici z Jonkoping, malého mestečka na juhu Švédska založili drsnú kapelu, ktorou zaháňajú bezútešnú nudu švédskeho malomesta. "Ja si ani nepamätám, prečo sme ju vlastne založili," tvrdí Svensson. "Ale asi sme skrátka chceli niečo robiť. Sme z malého mesta, kde toho veľa nebolo. Tak sme si kúpili nástroje a začali skúšať v pivnici u Magnusových rodičov," hovorí a dodáva, že na počiatku o nejakých ambíciách preraziť v hudobnom biznise nebolo ani reči. "No, my sme ani nemohli mať žiadne ambície. V našom meste totiž žiadne iné kapely neboli." V každom prípade, Cardigans sa vyvíjať neprestali. Našťastie, pretože časom sa z metalistov pretransformovali na slušnú popovú kapelu. Zostavu doplnili bubeník Bengt Lagerberg, gitarista a klávesák v jednej osobe Lasse Johansson a ich pôvabná spolužiačka, ktorá dovtedy profesionálne nespievala, Nina Perssonová.
Debutový album Cardigans Emmerdale vyšiel v roku 1994. Pilotný singel Cardigans Rise & Shine zabodoval zatiaľ len vo Švédsku, ale zato kráľovsky.
Prelomový Life vyšiel o necelý rok neskôr. Bola to bomba. Predalo sa ho takmer dva milióny kusov, a prekvapivo zabodoval na takých exotických miestach, ako Japonsko, kde si vydobyl platinový status. Album číslo tri, First Band on the Moon (1996), sa preslávil najmä nákazlivým singlom Lovefool a získal zlato v USA a v Japonsku opäť platinu. Za zmienku ešte rozhodne stoja coververzie Black Sabbath, ktoré vznikli niekedy v tomto období. "Rozhodne sme ich nemysleli ako vtip. Ide skôr o poctu," dušuje sa Johansson. V roku 1998 je na svete Gran Turismo, pokrstená podľa ich obľúbenej videohry a výrazne ovplyvnená elektronickou scénou. Pilotný singel My Favourite Game sa stal obrovským hitom. Do značnej miery sa na tom podieľal aj kontroverzný klip, ktorého dej sa valí rýchlosťou jednej autohavárie za druhou a na jeho konci zomiera hlavná hrdinka.
Najčerstvejšou novinkou švédskej skupiny je album Long Gone Before Daylight. Fanúšikovia si naň museli počkať dlhých päť rokov, ešteže im čakanie spríjmenilo vydanie sólových produktov dvoch členov kapely. Najskôr si Nina Perssonová odskočila do USA, aby tu nahrala album spolu s kapelou A Camp, teda Niclasom Friskom a svojím manželom multiinštrumentalistom Nathanom Larsonom. Vlastnú platňu nahral Magnus Sveningsson a pod menom Righteous Boy sa na albume I Sing Because Of You ukázal ako zdatný šansoniér.
Cardigans si od akéhokoľvek hudobného štýlu stále zachováva odstup a vytrvalo presadzuje len svoj vlastný, nezameniteľný cardigans pop.
Hooverphonic
Belgické trio Hooverphonic založili v roku 1995 Alex Callier, Frank Duchene a Raymond Geerts vtedy ešte pod názvom Hoover. Ich hudobné začiatky ovplyvnili umelci typu Julee Cruise (spevácka múza režiséra Davida Lyncha, známa zo soundtrackov k Twin Peaks), Massive Attack, Angelo Badalamenti (ďalší Lynchov verný spolupracovník) či Portishead. Hoci Alex Callier v skupine pôvodne pôsobil aj ako spevák, raz poprosil svoju kamarátku Esther, aby mu do niektorých pesničiek naspievala vokály. Pritom zistil, že ženský hlas sa k hudbe jeho typu hodí vlastne oveľa lepšie ako ten jeho. Prvou skladbou kapely bola Inhaler. Jej priaznivé prijatie neskôr podnietilo nahratie ďalších piesní, ktoré sa potom dostali na debutový album. Frank v tom čase pracoval ako zvukár v Galaxy Studios a demo s nahrávkou Inhaler pustil manažérovi štúdia. Urobila na neho taký dojem, že skupinu odporučil niekoľkým medzinárodným nahrávacím spoločnostiam.
Hoci si vtedy ešte Hoover nerobili žiadne plané nádeje, dostali viacero lákavých ponúk od veľkých spoločností. Nakoniec sa rozhodli pre belgickú pobočku Sony Music a tu v roku 1997 nahralii debut A New Stereophonic Sound Spectacular. Ešte pred nahrávaním albumu Esther skupinu opustila, čoskoro ju však nahradila speváčka s rovnako čarovným hlasom - Liesje Sadonius. O tom, že Hooverphonic zaujali, svedčí aj skutočnosť, že ich debut mixoval Roland Harrington, v tom čase už známy a žiadaný producent, ktorý spolupracoval napríklad s Björk, Simply Red či Soul II Soul. Kapela sa ale na to pozerá triezvo: "Jednoducho sme ho zaplatili. Navyše sa mu páčilo naše demo a mnoho produkcie sme si robili sami. On to v podstate už len mixoval," hovorí Alex. "V Londýne je veľmi vysoké nájomné, a tak sa aj známi producenti občas musia poriadne obracať, aby si zarobili," pridáva svoj dôvod Raymond Geerts.
Ozajstný prielom však Hooverphonic zaznamenali, až keď sa ich skladba 2Wicky z prvého albumu dostala na soundtrack k filmu Zlodejská krása, ktorý režíroval slávny Bernardo Bertolucci (v hlavných úlohách sa predstavili Liv Tylerová a Jeremy Irons). Úspech, mediálny kolotoč a následné turné k platni unavili Liesje natoľko, že zo skupiny odišla. Nahradila ju súčasná speváčka Geike Arnaert.
Druhý album Blue Wonder Power Milk nahrali Hooverphonic už s jej pomocou a s producentom Markom Plattom (jeho služby predtým využili aj David Bowie či The Cure). Potom vyrazili na turné po Európe so skupinou Massive Attack a urobili tiež cover nahrávku Shake the Disease pre Depeche Mode na album Various Artists For the Masses.
Nasledovalo ďalšie turné v spoločnosti anglickej skupiny Moloko a francúzskeho DJa Kid Loca. Bohužiaľ, história sa opakovala - hudobný šoubiznis tentoraz vyčerpal Franka Duchenea. Tak sa v roku 1999 počet kmeňových členov Hooverphonic ustálil na čísle tri.
A práve trojka sa stala aj symbolom ich tretieho albumu Magnificent Tree, ktorý vyšiel na jeseň roku 2000. Na koncertoch na jeho podporu strávili Hooverphonic celkom rok a pol a potom sa na šesť mesiacov opäť zavreli do štúdia, aby sa v septembri roku 2002 vynorili s novou platňou Jackie Cane. Na platni sa Hooverphonic inšpirovali osudom Jackie Cane - známej popovej speváčky, ktorú zničila jej hviezdna kariéra. V Belgicku ich považujú za enfant terrible. Väčšina známych kapiel hrá rokenrol a my sme jedna z mála kapiel elektronických a úspešných zároveň.," hovorí a doodáva: "Nesnažíme sa znieť rokenrolovo a nakoniec znieme rokenrolovejšie ako mnohí ostatní. To si najlepšie ľudia všimnú, keď prídu na koncert. My sa ale snažíme neviazať sa na nejakú konkrétnu scénu, oveľa viac sa koncentrujeme na našu vlastnú tvorbu a aj vďaka tomu sme sa presadili i za hranicami."
Kosheen
Hneď od svojho vzniku v roku 1998 mala drum'n'bassová formácia Kosheen obrovský a okamžitý dopad na hudobnú scénu. Po rade vplyvných a nezávisle vydaných singlov (Catch a Slip And Slide/Suicide) slávili Kosheen masívne úspechy v rebríčkoch so singlom Hide U vydaným v septembri 2001 (krátko nato vystúpili v Prahe ako predskokan Faithless). Hudobníci spájajúci tradičnú tvorbu piesní so špičkovou tanečnou produkciou sú Markee Substance, Dareen Decoder a Sian Evansová a Decoder, občianskym menom Darren Beale. Pôvodne účinkoval v rôznych gitarových skupinách na rodiacej sa skatepunkovej scéne v anglickom Weston-Super-Mare. Jeho hudobnú orientáciu zmenilo stretnutie so spolužiakom z vysokej, mladým Geoffom Barrowom, budúcim frontmanom skupiny Portishead. "Zvuk gitary ma už nudil a vtedy mi Geoff ukázal vec nazvanú sampler, o ktorej som nikdy predtým nepočul. Bolo to úžasné - celá skupina v jednej krabici! A tak som začal robiť elektronickú hudbu...," hovorí Darren. Na začiatku deväťdesiatych rokov stretol Marka Morrisona, ktorý sa predstavoval aj ako Markee Substance. Založili tradíciu drum'n'bassových klubových akcií Ruffneck Ting, ktoré päť rokov (1993-1998) bežali v Bristole a na juhozápade Anglicka a vydobili si slušné renomé, neskôr sa tiež podpísali pod otvorenie presláveného hudobného obchodu Breakbeat Culture.
Napriek tomu, že milovali dancefloorové hitovky, predsa len túžili prebádať aj iné teritóriá elektronickej hudby. Ich sen sa stal kompletným príchodom tretej časti skladačky Kosheen, speváčky a autorky piesní Sian Evansovej. Markee a Darren hľadali spôsob, ako spestriť svoju tvorbu a tanečná scéna im na to už nedávala mnoho možností. A tak sa rozhodli skúsiť napísať skladby, do ktorých by zakomponovali aj vokál," spomínala svojho času Sian na prvé stretnutie s mužskou časťou Kosheen.
Hneď od začiatku spoločnej existencie sa Kosheen stali ozdobou koncertov a parties. Naozaj masový úspech im však priniesol až singel Hide U vydaný v septembri 2001. Nielenže sa na Drum'n'Bass Awards stal Singlom roka (Kosheen tu získali ešte aj ocenenie The Best Newcomer), ale ovládol aj komerčné hitparády v Belgicku a v Holandsku, kde sa usadil na druhom mieste - paradoxne, rovno za Britney Spearsovou...
Zatiaľ jediný, debutový album Kosheen s názvom Resist (2001), ponúka iskrivý elektronický breakbeat, mrazivé drum'n'bassové piesne o láske a srdcervúco nádhernú pochmúrnu melanchóliu, ktorá dáva naplno vyniknúť emotívnej škále hlasu Sian Evansovej. Vlani v auguste vydali Kosheen EP Hungry, ktorý mal fanúšikom kapely spríjemniť čakanie na album číslo dva. Ten by sa mal pod názvom Kokopelli objaviť na pultoch už 4. augusta. Prvou singlovou lastovičkou je skladba All In My Head.
Dreadzone
Základnú zostavu britskej tanečnej skupiny DREADZONE tvorí trio Tim Bran, Greg Roberts a Leo Williams. William, Roberts a Bran pôvodne spolupracovali v kapele Screaming Targets, spolu s ďalším členom Donom Lettsom. Projekt však nemal dlhý život, a keď Letts rezignoval, prehodnotili svojhu dovtedajšiu produkciu a prekrstili sa Dreadzone. Producent Tim Bran je multiinštrumentalista (basa, bicie, klávesy ) a vedúcou postavou kapely. Mimochodom, kedysi pracoval aj s popovými hviezdami - napríklad s Kylie Minogue. Skupina debutovala v roku 1993 albumom s názvom 360 °. Následovali platne Performance, Fight The Power, Second Light v roku 1995 a Biological Radio o dva roky neskôr. Po ňom sa skupina na štyri roky odmlčala. V roku 2001 konečne vydala ďalšiu nahrávku tentoraz v rámci edície John Peel Sessions, pokrstenej po kultovom moderátorovi britského BBC Radio1. Ich zatiaľ posledným albumom je Sound.
Ako popísať hudbu, ktorú táto legendárna trojica produkuje? Jediná paralela, ktorú možno v ich prípade použiť je Leftfield. Koniec koncov, tieto dve partie sa postarali o založenie škatulky s názvom "Leftield" v sekcii recenzií britských hudobných časopisov - editori totiž nedokázali ich tvorbu nijako zaradiť.
Jazzanova
Začiatky kapela Jazzanova, vlajkovej lode nemeckého moderného jazzu a mníchovského vydavateľstva Compost Records, sa datujú do roku 1995. Niekedy v tom čase sa členovia troch dídžejských tímov stretli v berlínskom klube Delicious Doughnuts club a padli si do oka tak, že sa rozhodli založiť spoločný projekt. Po sérii exerimentálnych sessions a spoločných projektov, zoskupenie konečne nahralo svoj prvý produkt v roku 1998. Caravelle, ich debutové EP, bleskovo dobylo tanečné hitparády v Nemecku a doslova zmizlo z pultov hudobných predajní - rovnaký osud mala aj reedícia Caravelle nasledujúci rok, čo len potvrdilo kvality Jazzanovy. Až do roku 2000 vydala kapela sériu nahrávok, mnohé z nich vyši na vinyloch, ale na veľké sklamanie svojich fanúšikov stále odkladali vydanie regulárneho albumu. Až na konci spomínaného roku sa konečne odhodlali vypustiť svoju prvú LPčku. Remixes 1997-2000, prvý ozajstný album, zahŕňal niektoré z ich najlepších vecí, a pokiaľ ide o úspech v hitparádach, pokračoval v duchu predchádzajúcich nahrávok - vyšvihol sa na popredné miesta väčšiny dance charts a discoklubov v celej Európe. V roku 2002 vydala kapela druhý album In Between.
Napriek označeniu "kapela", členovia Jazzanovy vystupujú výhradne ako dídžejský tím. "Nikto z našej kapely totiž nevie hrať na nijaký nástroj," smeje sa von Knoblauch. "S výnimkou počítača, samozrejme. Jediný spôsob, ako by Jazzanova mohla hrať naživo, je, že my by sme si posadali do publika k divákom a naše skladby by podľa nôt zahrala nejaká jazzová kapela. (smiech) Sme dídžeji a pri vystúpeniach prezentujeme svoj album v špeciálnych setoch, hráme nevydané remixy, rôzne rarity a podobne. Maximálne sa sústredíme na samotnú hudbu, takže by som povedal, že hráme skôr pre uši, ako pre oči."
Silicone Soul
Škótsky projekt Silicone Soul, ktorý tvorí dvojica Graeme Reddie & Craig Morrison odštartoval svoju kariéru v roku 2000 debutovým albumom A Soul Thing. Odvtedy sa nedá zastaviť a chrlí jednu pecku za druhou. S prvou kapelou Dead City Radio vymetali rockové kluby a možno by ich vymetali dodnes, keby sa Morrison náhodou nedostal na koncert škótskych rodákov Primal Scream. Ich hudba ho natoľko zaujala, že sa rozhodol odhodiť punkové kvílenie na smetisko dejín, vymenil gitary za gramofóny a spolu s Reddiem sa vrhol na elektroniku. Od punku k house, to nie je celkom bežná cesta. "Cítili sme, že house má rovnakú energiu, nebezpečenstvo a intenzity, ako punk. A tiež oba žánre sú o jednoduchosti a o dave, o reakcii publika - a to máme radi," vysvetľuje Graeme.
V roku 1996 založili Depth Perception Records (spolu s bývalými spolužiakmi Petrom Taggom a Chrisom Hodginsom) a svoju dvojicu začali prezentovať pod názvom Silicone Soul. Svoje prvé tracky však vydali u Soma Records, kde im v roku 1998 vyšli hneď tri raveové nahrávky Climbing Walls, All Nite Long a Right on 4 Tha Darkness. Zožali za ne uznanie nielen od fanúšikov, ale aj od ozajstných elektronických kapacít. Po spoločnom vystúpení v glasgowskom klube Arches sa ich fanúšikom stal aj Darren Emerson z Underworld. Ich spomínané debutové CD Soul Thing vyšlo v roku 2000.
Slam DJs
Neexistuje žiadna iná škótska tanečná formácia, ktorá by ovplyvnila zvuk tamojšej tanečnej scény tak výrazne ako duo SLAM (Stuart McMillan & Orde Meikle). Ich elastické basové zvuky poznačili život každého clubbera v Glasgow.
Zrejme všetci glasgowskí tanečníci sa skôr či neskôr na svojich potulkách mestom dostali na legendárne noci Slam DJs v klube The Arches a potvrdia, že zvuk Slam DJs, je zvuk Glasgowa. Uznávané škótske duo vydáva na kultovom labeli Soma Records a od čias, kedy im na tejto značke vyšiel pilotný singel Eterna, uplynulo už vyše desať rokov a sto platní. Ich prvý album s názvom Headstates, ich remixy od partií ako Underworld, Daft Punk či Death in Vegas, ale aj ich aktuálne kompilácie Alien Radio, zaraďujú dvojicu Stuart McMillan & Orde Meikle medzi velikánov celosvetovej tanečnej scény.
Slam si za každých okolností zachovávajú svou nezameniteľnú tvár. Dôkazom je, že napriek svojej obrovskej popularite sa nikdy neupísali mamutiemu labelu a zostali nezávislí - dodnes vydávajú pod hlavičkou vydavateľstva Soma Records, ktoré má pod krídlami napríklad aj Daft Punk.
Profily headlinerov - Bažant Pohoda 2003...
Príbeh skupiny Cardigans znie tak trochu ako rozprávka zo sveta šoubiznisu: v jednom maličkom švédskom mestečku založilo päť mladých ľudí kapelu- z toho jedna roztomilá blonďavá speváčka a talentovaný skladateľ. Vymysleli si srandovné meno a svojou druhou platňou s príznačným názvom Life si v roku 1995 prostredníctvom podarenej pesničky Carnival získali takmer celý svet...
Vráťme sa však na začiatok. V roku 1992 a gitarista Peter Svensson i basák Magnus Sveningsson, metaloví fanatici z Jonkoping, malého mestečka na juhu Švédska založili drsnú kapelu, ktorou zaháňajú bezútešnú nudu švédskeho malomesta. "Ja si ani nepamätám, prečo sme ju vlastne založili," tvrdí Svensson. "Ale asi sme skrátka chceli niečo robiť. Sme z malého mesta, kde toho veľa nebolo. Tak sme si kúpili nástroje a začali skúšať v pivnici u Magnusových rodičov," hovorí a dodáva, že na počiatku o nejakých ambíciách preraziť v hudobnom biznise nebolo ani reči. "No, my sme ani nemohli mať žiadne ambície. V našom meste totiž žiadne iné kapely neboli." V každom prípade, Cardigans sa vyvíjať neprestali. Našťastie, pretože časom sa z metalistov pretransformovali na slušnú popovú kapelu. Zostavu doplnili bubeník Bengt Lagerberg, gitarista a klávesák v jednej osobe Lasse Johansson a ich pôvabná spolužiačka, ktorá dovtedy profesionálne nespievala, Nina Perssonová.
Debutový album Cardigans Emmerdale vyšiel v roku 1994. Pilotný singel Cardigans Rise & Shine zabodoval zatiaľ len vo Švédsku, ale zato kráľovsky.
Prelomový Life vyšiel o necelý rok neskôr. Bola to bomba. Predalo sa ho takmer dva milióny kusov, a prekvapivo zabodoval na takých exotických miestach, ako Japonsko, kde si vydobyl platinový status. Album číslo tri, First Band on the Moon (1996), sa preslávil najmä nákazlivým singlom Lovefool a získal zlato v USA a v Japonsku opäť platinu. Za zmienku ešte rozhodne stoja coververzie Black Sabbath, ktoré vznikli niekedy v tomto období. "Rozhodne sme ich nemysleli ako vtip. Ide skôr o poctu," dušuje sa Johansson. V roku 1998 je na svete Gran Turismo, pokrstená podľa ich obľúbenej videohry a výrazne ovplyvnená elektronickou scénou. Pilotný singel My Favourite Game sa stal obrovským hitom. Do značnej miery sa na tom podieľal aj kontroverzný klip, ktorého dej sa valí rýchlosťou jednej autohavárie za druhou a na jeho konci zomiera hlavná hrdinka.
Najčerstvejšou novinkou švédskej skupiny je album Long Gone Before Daylight. Fanúšikovia si naň museli počkať dlhých päť rokov, ešteže im čakanie spríjmenilo vydanie sólových produktov dvoch členov kapely. Najskôr si Nina Perssonová odskočila do USA, aby tu nahrala album spolu s kapelou A Camp, teda Niclasom Friskom a svojím manželom multiinštrumentalistom Nathanom Larsonom. Vlastnú platňu nahral Magnus Sveningsson a pod menom Righteous Boy sa na albume I Sing Because Of You ukázal ako zdatný šansoniér.
Cardigans si od akéhokoľvek hudobného štýlu stále zachováva odstup a vytrvalo presadzuje len svoj vlastný, nezameniteľný cardigans pop.
Hooverphonic
Belgické trio Hooverphonic založili v roku 1995 Alex Callier, Frank Duchene a Raymond Geerts vtedy ešte pod názvom Hoover. Ich hudobné začiatky ovplyvnili umelci typu Julee Cruise (spevácka múza režiséra Davida Lyncha, známa zo soundtrackov k Twin Peaks), Massive Attack, Angelo Badalamenti (ďalší Lynchov verný spolupracovník) či Portishead. Hoci Alex Callier v skupine pôvodne pôsobil aj ako spevák, raz poprosil svoju kamarátku Esther, aby mu do niektorých pesničiek naspievala vokály. Pritom zistil, že ženský hlas sa k hudbe jeho typu hodí vlastne oveľa lepšie ako ten jeho. Prvou skladbou kapely bola Inhaler. Jej priaznivé prijatie neskôr podnietilo nahratie ďalších piesní, ktoré sa potom dostali na debutový album. Frank v tom čase pracoval ako zvukár v Galaxy Studios a demo s nahrávkou Inhaler pustil manažérovi štúdia. Urobila na neho taký dojem, že skupinu odporučil niekoľkým medzinárodným nahrávacím spoločnostiam.
Hoci si vtedy ešte Hoover nerobili žiadne plané nádeje, dostali viacero lákavých ponúk od veľkých spoločností. Nakoniec sa rozhodli pre belgickú pobočku Sony Music a tu v roku 1997 nahralii debut A New Stereophonic Sound Spectacular. Ešte pred nahrávaním albumu Esther skupinu opustila, čoskoro ju však nahradila speváčka s rovnako čarovným hlasom - Liesje Sadonius. O tom, že Hooverphonic zaujali, svedčí aj skutočnosť, že ich debut mixoval Roland Harrington, v tom čase už známy a žiadaný producent, ktorý spolupracoval napríklad s Björk, Simply Red či Soul II Soul. Kapela sa ale na to pozerá triezvo: "Jednoducho sme ho zaplatili. Navyše sa mu páčilo naše demo a mnoho produkcie sme si robili sami. On to v podstate už len mixoval," hovorí Alex. "V Londýne je veľmi vysoké nájomné, a tak sa aj známi producenti občas musia poriadne obracať, aby si zarobili," pridáva svoj dôvod Raymond Geerts.
Ozajstný prielom však Hooverphonic zaznamenali, až keď sa ich skladba 2Wicky z prvého albumu dostala na soundtrack k filmu Zlodejská krása, ktorý režíroval slávny Bernardo Bertolucci (v hlavných úlohách sa predstavili Liv Tylerová a Jeremy Irons). Úspech, mediálny kolotoč a následné turné k platni unavili Liesje natoľko, že zo skupiny odišla. Nahradila ju súčasná speváčka Geike Arnaert.
Druhý album Blue Wonder Power Milk nahrali Hooverphonic už s jej pomocou a s producentom Markom Plattom (jeho služby predtým využili aj David Bowie či The Cure). Potom vyrazili na turné po Európe so skupinou Massive Attack a urobili tiež cover nahrávku Shake the Disease pre Depeche Mode na album Various Artists For the Masses.
Nasledovalo ďalšie turné v spoločnosti anglickej skupiny Moloko a francúzskeho DJa Kid Loca. Bohužiaľ, história sa opakovala - hudobný šoubiznis tentoraz vyčerpal Franka Duchenea. Tak sa v roku 1999 počet kmeňových členov Hooverphonic ustálil na čísle tri.
A práve trojka sa stala aj symbolom ich tretieho albumu Magnificent Tree, ktorý vyšiel na jeseň roku 2000. Na koncertoch na jeho podporu strávili Hooverphonic celkom rok a pol a potom sa na šesť mesiacov opäť zavreli do štúdia, aby sa v septembri roku 2002 vynorili s novou platňou Jackie Cane. Na platni sa Hooverphonic inšpirovali osudom Jackie Cane - známej popovej speváčky, ktorú zničila jej hviezdna kariéra. V Belgicku ich považujú za enfant terrible. Väčšina známych kapiel hrá rokenrol a my sme jedna z mála kapiel elektronických a úspešných zároveň.," hovorí a doodáva: "Nesnažíme sa znieť rokenrolovo a nakoniec znieme rokenrolovejšie ako mnohí ostatní. To si najlepšie ľudia všimnú, keď prídu na koncert. My sa ale snažíme neviazať sa na nejakú konkrétnu scénu, oveľa viac sa koncentrujeme na našu vlastnú tvorbu a aj vďaka tomu sme sa presadili i za hranicami."
Kosheen
Hneď od svojho vzniku v roku 1998 mala drum'n'bassová formácia Kosheen obrovský a okamžitý dopad na hudobnú scénu. Po rade vplyvných a nezávisle vydaných singlov (Catch a Slip And Slide/Suicide) slávili Kosheen masívne úspechy v rebríčkoch so singlom Hide U vydaným v septembri 2001 (krátko nato vystúpili v Prahe ako predskokan Faithless). Hudobníci spájajúci tradičnú tvorbu piesní so špičkovou tanečnou produkciou sú Markee Substance, Dareen Decoder a Sian Evansová a Decoder, občianskym menom Darren Beale. Pôvodne účinkoval v rôznych gitarových skupinách na rodiacej sa skatepunkovej scéne v anglickom Weston-Super-Mare. Jeho hudobnú orientáciu zmenilo stretnutie so spolužiakom z vysokej, mladým Geoffom Barrowom, budúcim frontmanom skupiny Portishead. "Zvuk gitary ma už nudil a vtedy mi Geoff ukázal vec nazvanú sampler, o ktorej som nikdy predtým nepočul. Bolo to úžasné - celá skupina v jednej krabici! A tak som začal robiť elektronickú hudbu...," hovorí Darren. Na začiatku deväťdesiatych rokov stretol Marka Morrisona, ktorý sa predstavoval aj ako Markee Substance. Založili tradíciu drum'n'bassových klubových akcií Ruffneck Ting, ktoré päť rokov (1993-1998) bežali v Bristole a na juhozápade Anglicka a vydobili si slušné renomé, neskôr sa tiež podpísali pod otvorenie presláveného hudobného obchodu Breakbeat Culture.
Napriek tomu, že milovali dancefloorové hitovky, predsa len túžili prebádať aj iné teritóriá elektronickej hudby. Ich sen sa stal kompletným príchodom tretej časti skladačky Kosheen, speváčky a autorky piesní Sian Evansovej. Markee a Darren hľadali spôsob, ako spestriť svoju tvorbu a tanečná scéna im na to už nedávala mnoho možností. A tak sa rozhodli skúsiť napísať skladby, do ktorých by zakomponovali aj vokál," spomínala svojho času Sian na prvé stretnutie s mužskou časťou Kosheen.
Hneď od začiatku spoločnej existencie sa Kosheen stali ozdobou koncertov a parties. Naozaj masový úspech im však priniesol až singel Hide U vydaný v septembri 2001. Nielenže sa na Drum'n'Bass Awards stal Singlom roka (Kosheen tu získali ešte aj ocenenie The Best Newcomer), ale ovládol aj komerčné hitparády v Belgicku a v Holandsku, kde sa usadil na druhom mieste - paradoxne, rovno za Britney Spearsovou...
Zatiaľ jediný, debutový album Kosheen s názvom Resist (2001), ponúka iskrivý elektronický breakbeat, mrazivé drum'n'bassové piesne o láske a srdcervúco nádhernú pochmúrnu melanchóliu, ktorá dáva naplno vyniknúť emotívnej škále hlasu Sian Evansovej. Vlani v auguste vydali Kosheen EP Hungry, ktorý mal fanúšikom kapely spríjemniť čakanie na album číslo dva. Ten by sa mal pod názvom Kokopelli objaviť na pultoch už 4. augusta. Prvou singlovou lastovičkou je skladba All In My Head.
Dreadzone
Základnú zostavu britskej tanečnej skupiny DREADZONE tvorí trio Tim Bran, Greg Roberts a Leo Williams. William, Roberts a Bran pôvodne spolupracovali v kapele Screaming Targets, spolu s ďalším členom Donom Lettsom. Projekt však nemal dlhý život, a keď Letts rezignoval, prehodnotili svojhu dovtedajšiu produkciu a prekrstili sa Dreadzone. Producent Tim Bran je multiinštrumentalista (basa, bicie, klávesy ) a vedúcou postavou kapely. Mimochodom, kedysi pracoval aj s popovými hviezdami - napríklad s Kylie Minogue. Skupina debutovala v roku 1993 albumom s názvom 360 °. Následovali platne Performance, Fight The Power, Second Light v roku 1995 a Biological Radio o dva roky neskôr. Po ňom sa skupina na štyri roky odmlčala. V roku 2001 konečne vydala ďalšiu nahrávku tentoraz v rámci edície John Peel Sessions, pokrstenej po kultovom moderátorovi britského BBC Radio1. Ich zatiaľ posledným albumom je Sound.
Ako popísať hudbu, ktorú táto legendárna trojica produkuje? Jediná paralela, ktorú možno v ich prípade použiť je Leftfield. Koniec koncov, tieto dve partie sa postarali o založenie škatulky s názvom "Leftield" v sekcii recenzií britských hudobných časopisov - editori totiž nedokázali ich tvorbu nijako zaradiť.
Jazzanova
Začiatky kapela Jazzanova, vlajkovej lode nemeckého moderného jazzu a mníchovského vydavateľstva Compost Records, sa datujú do roku 1995. Niekedy v tom čase sa členovia troch dídžejských tímov stretli v berlínskom klube Delicious Doughnuts club a padli si do oka tak, že sa rozhodli založiť spoločný projekt. Po sérii exerimentálnych sessions a spoločných projektov, zoskupenie konečne nahralo svoj prvý produkt v roku 1998. Caravelle, ich debutové EP, bleskovo dobylo tanečné hitparády v Nemecku a doslova zmizlo z pultov hudobných predajní - rovnaký osud mala aj reedícia Caravelle nasledujúci rok, čo len potvrdilo kvality Jazzanovy. Až do roku 2000 vydala kapela sériu nahrávok, mnohé z nich vyši na vinyloch, ale na veľké sklamanie svojich fanúšikov stále odkladali vydanie regulárneho albumu. Až na konci spomínaného roku sa konečne odhodlali vypustiť svoju prvú LPčku. Remixes 1997-2000, prvý ozajstný album, zahŕňal niektoré z ich najlepších vecí, a pokiaľ ide o úspech v hitparádach, pokračoval v duchu predchádzajúcich nahrávok - vyšvihol sa na popredné miesta väčšiny dance charts a discoklubov v celej Európe. V roku 2002 vydala kapela druhý album In Between.
Napriek označeniu "kapela", členovia Jazzanovy vystupujú výhradne ako dídžejský tím. "Nikto z našej kapely totiž nevie hrať na nijaký nástroj," smeje sa von Knoblauch. "S výnimkou počítača, samozrejme. Jediný spôsob, ako by Jazzanova mohla hrať naživo, je, že my by sme si posadali do publika k divákom a naše skladby by podľa nôt zahrala nejaká jazzová kapela. (smiech) Sme dídžeji a pri vystúpeniach prezentujeme svoj album v špeciálnych setoch, hráme nevydané remixy, rôzne rarity a podobne. Maximálne sa sústredíme na samotnú hudbu, takže by som povedal, že hráme skôr pre uši, ako pre oči."
Silicone Soul
Škótsky projekt Silicone Soul, ktorý tvorí dvojica Graeme Reddie & Craig Morrison odštartoval svoju kariéru v roku 2000 debutovým albumom A Soul Thing. Odvtedy sa nedá zastaviť a chrlí jednu pecku za druhou. S prvou kapelou Dead City Radio vymetali rockové kluby a možno by ich vymetali dodnes, keby sa Morrison náhodou nedostal na koncert škótskych rodákov Primal Scream. Ich hudba ho natoľko zaujala, že sa rozhodol odhodiť punkové kvílenie na smetisko dejín, vymenil gitary za gramofóny a spolu s Reddiem sa vrhol na elektroniku. Od punku k house, to nie je celkom bežná cesta. "Cítili sme, že house má rovnakú energiu, nebezpečenstvo a intenzity, ako punk. A tiež oba žánre sú o jednoduchosti a o dave, o reakcii publika - a to máme radi," vysvetľuje Graeme.
V roku 1996 založili Depth Perception Records (spolu s bývalými spolužiakmi Petrom Taggom a Chrisom Hodginsom) a svoju dvojicu začali prezentovať pod názvom Silicone Soul. Svoje prvé tracky však vydali u Soma Records, kde im v roku 1998 vyšli hneď tri raveové nahrávky Climbing Walls, All Nite Long a Right on 4 Tha Darkness. Zožali za ne uznanie nielen od fanúšikov, ale aj od ozajstných elektronických kapacít. Po spoločnom vystúpení v glasgowskom klube Arches sa ich fanúšikom stal aj Darren Emerson z Underworld. Ich spomínané debutové CD Soul Thing vyšlo v roku 2000.
Slam DJs
Neexistuje žiadna iná škótska tanečná formácia, ktorá by ovplyvnila zvuk tamojšej tanečnej scény tak výrazne ako duo SLAM (Stuart McMillan & Orde Meikle). Ich elastické basové zvuky poznačili život každého clubbera v Glasgow.
Zrejme všetci glasgowskí tanečníci sa skôr či neskôr na svojich potulkách mestom dostali na legendárne noci Slam DJs v klube The Arches a potvrdia, že zvuk Slam DJs, je zvuk Glasgowa. Uznávané škótske duo vydáva na kultovom labeli Soma Records a od čias, kedy im na tejto značke vyšiel pilotný singel Eterna, uplynulo už vyše desať rokov a sto platní. Ich prvý album s názvom Headstates, ich remixy od partií ako Underworld, Daft Punk či Death in Vegas, ale aj ich aktuálne kompilácie Alien Radio, zaraďujú dvojicu Stuart McMillan & Orde Meikle medzi velikánov celosvetovej tanečnej scény.
Slam si za každých okolností zachovávajú svou nezameniteľnú tvár. Dôkazom je, že napriek svojej obrovskej popularite sa nikdy neupísali mamutiemu labelu a zostali nezávislí - dodnes vydávajú pod hlavičkou vydavateľstva Soma Records, ktoré má pod krídlami napríklad aj Daft Punk.
